Deti a hudba

Existuje množstvo vedeckých štúdií, ktoré sa zaoberajú prenatálnym vývojom dieťaťa. Bolo dokázané, že dieťa v maternici reaguje na rôzne zvukové podnety. Jeho sluch sa vyvíja do 25.týždňa tehotenstva. Dieťa reaguje nielen na hlas matky a otca, ale aj na zvuky prostredia, v ktorom sa matka pohybuje.
Mnohí lekári i muzikológovia odporúčajú budúcim mamičkám počúvať hudbu a relaxovať pri tom. Určite mnohé mamičky spozorovali, že dieťa reaguje intenzívnejšie na niečo, čo už pozná, teda aj na hudbu.
Je známe, že bábätká sú už vo veku niekoľkých mesiacov vyslovene muzikálne. Rozoznávajú skupiny tónov a rytmov, vedia rozlišovať trojzvuky v dur, rozoznávajú obrysy melódie. Medzi 6. a 12. mesiacom života začína dieťatko usporiadavať hlasitosť svojej reči. Približne v 7. – 8. mesiaci si deti začínajú
„pobrumkávat“a vydávať zvuky, ktoré sa skladajú zo spoluhlások a samohlások „dadada“ alebo „babababa“. Deti zo všetkých kultúr si pobrumkávajú najskôr rovnako. Hnedˇ ako dosiahnu bábätká vývojový medzník v pobrumkávaní, končí sa univerzálna fáza rozoznávania reči a začína sa fi xácia na materinský jazyk.
Vo veku asi jedného roka sa dieťa odkláňa od zvuku k slovám. Až do šiestich rokov sa rozvíja slovná zásoba dieťaťa rýchlo a intenzívne. Časový úsek od narodenia do šiestich rokov je významný pre vzdelávanie sluchu a schopnosti reči.
Sluch je orgán, ktorý je v matkinom tele naším prvým zmyslom. Žiadnym iným zmyslovým orgánom nemožno vyvolať silnejšie pocity. Žiadny iný vplyv nespôsobuje podobné rozsiahle reštrukturalizácie v mozgu. Preto je dôležité deti už od narodenia privádzať mnohostrannými spôsobmi do styku s hudbou. Počúvanie hudobných ruchov a zvukov a „spevavé pobrumkávanie“ piesní vedie k intenzívnemu prepojeniu sietí mozgových buniek.